Lepšie časy sú tu
V dome, ktorý si prenajala rodina DiCarlovcov, začína záverečná bitka o Iva. Pilar sa nechce zmieriť s prehrou. Zároveň sa zdá, že finančné problémy Federikovej rodiny prímu všetci za hotovú vec, hlavne, keď Ivo s Milagros zostanu spolu... Na okraji všetkého diania, Bernardo miluje Martu a poriadne nevie, ako na to...
Ivo sa na druhý deň vplížil do Milinej izby a chvíľu sa na ňu so zaľúbením pozeral. Spala. Vyzeralo to, ako by celú noc zápasila s prikrývkou a nakoniec ju predsa len premohla. Prisadol si na okraj lôžka a počkal si, až sama otvorí oči. Potom ju pozdravil. "Dobré ráno." "Dobré ráno, dobré ráno," ešte dvakrát zopakoval.
"Dobré ráno," odpovedala Mili. Potom si zývla a spýtala sa: "Čo tu robíš ?"
"Sedím," usmial sa mladík a podal jej jazmín. "Pre teba."
"Ďakujem...," povedala Milagros, ale keď si chcela privoniať, namietla: "Sú z umelé, chrobáčik."
"Ja viem, živé nemali."
Obaja sa tomu zasmiali.
Mili si aj tak kvietok nechala. "Ako si sa som dostal ?" spýtala sa.
"Dverami."
"Dobre, ale bez môjho dovolenia ?"
"Správne," souhlasil Ivo.
Mili poskočila na posteli a posadila sa tesne k nemu. "A čo keby som sa práve prezliekala a bola nahá, no ? Čo by sa stalo ?"
"Vážne chceš vedieť, čo by sa stalo ?" spýtal sa Ivo a objal ju ...
V túto rannú chvíľu sa na druhom konci mesta, v záhrade s živým plotom, vysokými tak, aby z ulice nikto nevidel dovnútra, prechádzali dvaja starší pánovia. Jedným z nich bol Ivov otec Nestor Miranda, druhým istý Gustavo, ktorý pracuje pre mafiu a mal za úlohul dohliadnúť na finančný krach zadlženého Federica. Gustavo bol bielovlasý muž s veľkými tmavými okuliarmi a práve sa divil: "Ja vôbec nechápem, Miradna, prečo to robíte ?"
"Robím to, pretože chcem a môžem. A pretože Ivo je môj syn."
"Áno," kývol Gustavo: "Ale zároveň tým pomáhate Federicovi."
"Vy mi nerozumiete, Gustavo. Človek môže mať rakvu buď zlatú, alebo drevenú. Aj tak je to stále len rakva. Do hrobu si odtiaľ nič neodnesiem. Keď po niečom túžim, tak po tom, aby som si mohol vychutnať každý úsmev ľudí, ktorých mám rád."
"Dobre, ale... vy sa tým zbavujete plodov veľmi dlhej a tvrdej práce."
Nestor bol obchodník a vedel o chúlostivych veciach s úsmevom hovoriť aj v tesnej atmosfére a s nepríjemnými ľudmi. "Ničoho sa nezbavujem, Gustavo. A vy urobíte výborný obchod."
To posledne musel Gustavo uznať. "Áno, to je pravda... Ale DiCarlo si zaslúžil omnoho drsnejší koniec."
Na také poznámky bol Nestor pripravený: "O Federika sa nestarajte. Ste predsa obchodník. Nie ?"
"Áno," kývol Gustavo a premýšľal. "Máte pravdu," povedal nakoniec. "Pomsta je síce sladká a najlepšie chutý za studena," spomenul si na staré španielské príslovie, "ale peniaze sú predsa len peniaze."
Nestor už nemal, čo by s ním ďalej riešil. Dohodli sa a podali ruky.
"Tešilo ma," lúčil sa Gustavo.
"Zbohom," jednoznačne odpovedal Nestor Miranda.
Vonku pri bazéne sa ohrievali Andrea a Pilar. Andrea sa už dávno vyrovnala s tým, že Iva mať nemôže, a terez ju už to netrápilo. Takže sa dobre bavila, keď pozorovala zachmúrenú Pilar, a povedala: "Keby si len videla ten svôj výraz..."
"Mlč, prosím ťa," odsekla zhnusene.
Ale Andrea si prisadla: "Ja som sa tešila na tvoju oslavu a nakoniec to skončilo tvojím pohrebom."
"Ešte sa nič neskončilo," významne odpovedala Pilar.
"Že nie ? Uvedom si, že nemáš najmenšiu šancu."
"Len nehc si myslí, že vyhrala... Netuší, čo ju čaká!" sľubovala Pilar.
Andrea sa tomu zasmiala. Sama veľmi dobre vedela, že s Milagros sa zvíťaziť nedá. "Čo chceš robiť, prosím ťa ?"
"Uvidíš," významne povedala Pilar. "Bude ľutovať, že sa narodila."
Milagros v tú dobu sedela pri babičke Angelike. Madam ziarila šťastím. Nič lepšieho ju nemohlo stretnúť. Začínalo sa plniť jej vytúžené prianie, aby sa jej vnúčatá vzali. Nevlastný vnuk Ivo a vlastná vnučka Milagros. A keď ešte pritom spomenula na kopu veselých ľudí v jej veku, kam mohla kedykoľvek ísť, bola spokojná.
"Ivo to urobil skvele. Urobila som dobre, že som zišla dole!" radovala sa Angelica. "Takého manžela si zaslúžiš."
"Správne, presne tak," odpovedala Mili a potom sa zarazila: "Čomu sa smejete ? Smejete sa mne ? Čo ?"
"Smejem sa Pilar. Chcela byť nevestou a Ivo z nej urobil družičku."
"Chudinka," povedala Mili.
"Aká chudinka ?" nechápala ju madam.
"Je to chudinka, je mi Pilar celkom ľúto."
Angelica nesúhlasila. "Ale Mili, veď sa tu celú dobu snažila len škodiť."
"Áno, ochorela nenávisťou."
"V tomto dome je takto chorých ľudí viac," vzdychla Angelica.
"Vezmi sa napríklad vašu nevestu, tej je mi tiež veľmi ľúto," povedala Mili.
Angelica jej odvetila: "Pomaly si zvykaj, že to bude tvoja svokra."
"To je jedno. No a čo ? Chudák pani Luisa. Neviem, či sa zmieri s životom bez prepychu a toho všetkého," pokrčila Mili ramenami.
"Federico tiež. Ale možno, že ich to zblíži," uvažovala Angelica.
"Kiež by," vzdychla Mili a dodala: "Videli ste otca ? Ako ma objal, keď to Ivo ohlásil ?"
"Videla," hrdo povedala Angelica. Veď Federico je jej syn. "A mala som z toto radosť."
"Ja tiež."
Služobníctvo chystá pre Mili a Iva rozlúčku zo slobodou na diskoteke. Ivo žiada Pilar, aby odišla z tohoto domu. Ona s tým súhlasí, ale chcela by si s ním ešte pripiť a tak odbehla po šampanské. Ale do Ivového poháru nasypala prášky na spanie. Nič netušiaci Ivo si s ňou pripil. Poprosila ho, či by ju neodviezol na letisko, pretože jej otec nemôže. Ivo s tým súhlasil. Už boli na ceste, ale Ivovi sa stále viac zatvárali oči. Pilar využila príležitosť a uniesla ho. Keď už boli všetci pripravení ísť na diskotéku, nemohli nájsť Iva. Mili je celá zúfala a nevie, čo má robiť. Zrazu pribehne Chamuco a povie, že Mili má telefón. Na druhej strane sa ozve Pilar a povie: ,, Vravela som ti to, buď v mojej posteli alebo v hrobe."
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář